Horniny
Sekcia o horninách z celého sveta, ale aj o náleziskách a dalších podrobnostiach.
Granit
Granit alebo žula je vyvretá hornina, ktorej podstatnými minerálnymi súčasťami sú draselný živec, plagioklas, kremeň a biotit. Granit je hlbinná vyvretá hornina. Je ním tvorená väčšia časť kontinentálnej kôry, hrúbka granitovej vrstvy je od 1,5 až do 50 km.
Granit tvorí významné masy vrchnej časti pevninskej zemskej kôry. Môže tvoriť oválne komplexy, rozsiahle plutóny alebo batolity - obrovské intruzívne telesá, často s rozlohou 100 - 1 000 km². Väčšina granitov sa vytvorila už v prekambriu. Výskyty v tatriku pásma jadrových pohorí sú známe z Malých Karpát, Považského Inovca (bojniansky blok), Malej Fatry, Tatier, Braniska, Čiernej hory, Tribeča, Malej Magury (súčasť Strážovských vrchov), Žiaru, Veľkej Fatry a Nízkych Tatier.
Pieskovec
Pieskovec je názov horniny sedimentárneho pôvodu, ktoré vznikajú spevnením pieskov. V jej zložení prevláda kremeň, často sa vyskytujú aj živce, kalcit, sľudy, a v mladších pieskovcoch aj opál a chalcedón.
Farba býva rôzna, no najčastejšie sú to odtiene žltej, červená (indikuje prítomnosť oxidov železa), hnedá.
Ako jedny z najčastejších hornín pokrývajú rozsiahle oblasti. Známe sú hlavne z laurentského staršieho paleozoika, tzv. fácia Old red sandstone, alebo z platformného pokryvu karbónsko-triasovej Pangey. Z tohto obdobia sú známe napr. fácie New red sandstone, alebo bundsandstein.